Nedělní speciál o ruské výstroji: MASKCHALAT - maskovací odev-prevlečník

20. 03. 2016 kategorie: Obranné akvizice - výstroj, výzbroj, technika

Kamufláž (od francúzskeho camouflage — maskovanie) je jeden zo spôsobov ochrany osôb, výstroje, výzbroje a techniky, používaný s cieľom komplikovať rozpoznávanie objektu vizuálne alebo opticko-elektronickým, príp. fotografickým, prieskumom.

Kamufláž je relatívne mladou hráčkou v historií vojenstva. Len niečo vyše sto rokov dozadu boli vojenské uniformy ešte bohaté na sýte farby a plné okrasných prvkov, ktoré pomáhali k lepšiemu rozpoznaniu vojakov z veľkej diaľky. Takéto uniformy boli nevyhnutné pre orientáciu a velenie.

Nakoľko v tej dobe neboli dostupné komunikačné prostriedky aké máme dnes, kontrola nad situáciou na bojovom poli prebiehala takmer výlučne vizuálne. Vojna v tom čase prebiehala podstatne inak, bitky pripomínali šachovú partiu. Nakoľko hráči potrebovali vidieť jasne všetky figúrky, maskovanie neprichádzalo do úvahy a bolo tiež proti pravidlám.

Psali jsme:František Matějka: Je skvělé pozorovat solidaritu mezi střelci i nestřeleckou veřejností

Bližšie k 20. storočiu sa taktika boja postupne menila. Paradoxne prvý, kto odmietol farebné uniformy, boli konzervatívny Briti, ktorým sa ich uniformy vypomstili ešte počas americkej vojny za nezávislosť 19. apríla 1775 v boji pri Lexingtone, kde bol dvojtisícový britský oddiel rozdrvený nielkoľkými stovkami kolonistov oblečených do zelených loveckých búnd a čiapiek z mývala, ktoré ich v lesnom prostredí veľmi dobre maskovali. Táto bitka jasne dokázala výhodu maskovania pred dobre videteľnou farebnou uniformou a líniovým spôsobom boja.

Prvé maskovanie, sfarbenie khaki (perzský výraz pre «PRACH») zaviedol Sir. Harry Barnett Lamsden v roku 1847 pre britských rozviedčikov v rámci ich púštnej taktiky a v 1880 sa uniforma khaki objavila aj u britských jednotiek v Indii, kde khaki znamená blato resp. zemina. Začiatkom 20. storočia zaviedli veľmoci sveta inšpirované Angličanmi jednofarebný typ uniformy pre ich vojakov. Rusko 1907, Rakúsko-Uhorsko 1909, Nemecko a Taliansko 1910 a Francúzsko až v polovici 1. svetovej vojny v roku 1915.

Psali jsme:Porovnání tanků Leopard 2A6 a M1 Abrams, které zamíří na ukrajinské bojiště

V roku 1910 použilo Rusko pre dôstojnicke uniformy látku s prepletenými rôznofarebnými niťami s názvom «Šanžan». Tie pri rônych uhloch rôzne odrážali svetlo a uniforma menila farbu. Tento projekt však nemal úspech, nakoľko boli takéto uniformy príliš drahé.

V prvej svetovej vojne boli už všetky armády oblečené v svojich odtieňoch khaki. Ruská - matná šedo-žlto-zelená, Anglická - Drab, Nemecká - Feldgrau (zeleno-sivá) a Francúzska - šedo-modrá.
V tom čase už síce existovala teória fľakatého maskovania, ale bola iba v plienkach.

V roku 1939 francúzsky maliar ruského pôvodu Vladimír Baranov-Rossine patentoval fľakatú vojenskú uniformu — pointilistickú dynamickú kamufláž, resp. chameleon metod. Do vtedy bolo tiež niekoľko pokusov o maskovanie, ale ani jeden sa masovo neujal. Prvými, kto použil maskovací vzor masovo, boli Nemci. Počas 2. svetovej vojny bol ich vzor rozpracovaný začiatkom 30-tych rokov, použitý pre jednotky SS a Wermacht, výsadkárov a horské oddiely.

Od roku 1927 bolo sovietmi pre vývoj kamufláže vytvorené špeciálne oddelenie v rámci Červenej armády. Sovietsky zväz, na rozdiel od Tretej ríše, ktorá zaviedla maskovanie pre jej uniformy, išiel cestou prevlečníkov, maskovacích odevov alebo po rusky MASKCHALAT.

Sovietska armáda v druhej svetovej vojne používala hlavne zimnú kamufláž — biele maskchalaty obliekajúce sa cez kabát. V polovici vojny zaviedli maskchalaty pre ostreľovačov, rozviedčikov a diverzantov v kamufláži «AMEBA» {ambjoba} a v roku 1944 sa objavila kamufláž «PAĽMA» imitujúca šedé lístie na zeleno-žltom podklade.

Po vojne sa maskchalaty ďalej rozvíjali a v roku 1950 sa zmenili na kombinézu. V roku 1957 bol modernizovaný o pútka na úchyt maskovania prírodnými materiálmi a vyvinutá nová kamufláž BEREZKA {berjozka}.

V časoch studenej vojny sa kamufláž vyvíjala neskutočne rýchlo a pribudlo veľké množstvo nových vzorov a sfarbení. Príčinou bolo množstvo malých konfliktov v rôznych častiach sveta v rôznych prostrediach s rôznymi požiadavkami na maskovanie.

Hlavnou kamuflážou ruskej armády je dnes digitálna kamufláž vzor 2008 «CIFRA» alebo «PIKSEL». Tento vzor má mnoho farebných variácií podľa určenia. Okrem nej využíva ruská armáda aj iné moderné špeciálne digitálne kamufláže ako napríklad SURPAT alebo POGRANIČNIK. Mnoho kamufláží vytvorených v minulom storočí sa dodnes využíva špeciálnymi jednotkami.

Dnes sú maskchalaty znovu dvojdielne a tešia sa v ruskej armáde veľkej obľube. Maskchalaty dnes vyrába pre ruskú armádu aj firma BARS. Najzaujímavejšie z nich sú SÚMRAK M1, M2 a predovšetkým RATNIK, ktorý je súčasťou celého kompletu výstroje Ratnik a vidíte ho vo videu na konci článku.

RATNIK, tak ako väčšina maskchalatov, sa oblieka hlavne nad oblečenie, avšak je možné ho nosiť aj ako samostatný odev, nakoľko je látka kvalitná a pevná. Tento maskchalat je obojstranný. Vyrába sa v mnohých kamuflážnych prevedeniach. Napr. v kamufláži LJAGUŠKA {liguška} je z jednej strany letná verzia kamufláže a zo strany druhej jesenná verzia. Pútka na úchyt prírodného materiálu pre lepšie maskovanie zostali a nachádzajú sa na pleciach v predu, v zadu, po bokoch a taktiež na kapucni. Výhodou tohto maskchalatu je tiež sieťka na kapucni, maskujúca tvár.