Hypotetická diskusia o obnovení základnej vojenskej služby v SR
Aktuálny vývoj za našou východnou hranicou rozprúdil mnoho diskusií týkajúcich sa nie len medzinárodných vzťahov všeobecne, ale aj diskusie o obrane štátu. Diskusie sa viedli najmä o stave ozbrojených síl, výzbroji a technike a o financovaní ozbrojených síl.
Ozbrojené sily Slovenskej republiky a Armáda Českej republiky majú veľa spoločného. Napriek tomu, od rozdelenia Československa sa ozbrojené sily oboch krajín vybrali vlastnou cestou. Slovenský pohľad je jasný; AČR napriek mnohým problémom a nedostatkom, prezbrojila všetky dôležité druhy vojska. Na druhej strane, Ozbrojené sily Slovenskej republiky neuskutočnili žiaden významnejší modernizačný program.
Foto: Ozbrojené síly Slovenské republiky (zdroj: MIL.SK)
V roku 2010, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky začalo program Strategického hodnotenia obrany, ktorého výstupom mala byť Biela kniha o obrane. Tento proces bol pozdržaný pádom vlády Ivety Radičovej v roku 2012; základné zistenie je jasné a nemenné: viac ako 80% výzbroje je po dobe životnosti. Tento fakt vyvoláva otázku, ako zabezpečiť obrany schopnosť vlastného štátu.
Kolektívna obrana a Článok 5 zaiste predstavujú dôležitého garanta národnej bezpečnosti, ak sa však odvolávame na Washingtonskú zmluvu, nesmieme zabúdať ani na ostatné články, podľa ktorých, je každý štát zodpovedný za svoju obranu individuálne.
Vyhliadky Českej ani Slovenskej vlády nehovoria o razantnom navýšení finančných prostriedkov rezortom obrany. Jednou z ciest ako zvýšiť obranyschopnosť krajiny by mohlo byť obnovenie modelu základnej vojenskej služby obyvateľstva. Táto diskusia, ktorá sa v určitej miere vedie v odborných aj celospoločenských kruhoch má dve podoby.
Foto: Aktivní zálohu z dobrovolníků má i nejelitnější útvar v ČR 601 skss (zdroj: 601SKSS.CZ)
Jedna z nich reprezentuje pohľad najmä staršej generácie, ktorá poukazuje na vojenskú službu ako na neoddeliteľnú časť dospievania. Druhá podoba týchto diskusií poukazuje na vojenskú službu ako na prostriedok reálneho zvýšenia obranného potenciálu krajiny. Obidve diskusie musíme brať ako rovnocenné, nakoľko obe budú formovať rozhodnutia kompetentných politikov.
Foto: U odvodní komise - první krok do branecké armády (zdroj: ARMY.CZ)
Ako sme uviedli, jeden názor na povinnú vojenskú službu reprezentujú najmä tí občania, ktorí ňou prešli, či už v čase komunistického režimu, alebo v novodobej ére spoločnej armády a neskôr v samostatných armádach našich krajín.
Povinná vojenská služba bola pre mladých mužov vstupom do dospelosti. Mnohí muži, ktorí prešli vojenskou službu spomínajú na časy strávené „na vojne“ s nostalgiou. Nesmieme však zabúdať, že ľudská pamäť dokáže vytesniť väčšinu negatívnych spomienok. Podľa môjho názoru, bol tento takzvaný vstup do dospelosti skôr spôsobený tlakom na prispôsobovanie sa podmienkam, schopnosť vychádzať s nadriadenými, učiť sa často zastarané spôsoby a nezmyselné doktríny.
Foto: Vojenská přísaha jak ji pamatuje ze základní vojenské služby (zdroj: ARMY.CZ)
Inak povedané, edukačný vplyv povinnej vojenskej služby bol skôr spôsobený prispôsobovaniu sa a prekonaniu negatívnych aspektov služby, než reálnym príspevkom ozbrojených síl k pozdvihnutiu morálnych, fyzických a technických schopností mladých mužov.
Druhý názor reprezentuje odbornú a politickú rovinu zavedenia povinnej vojenskej služby. Aj čase profesionálnych armád nie je povinná vojenská služba žiadnou výnimkou. V našom regióne je to najmä často spomínané Rakúsko a Švajčiarsko, v celoeurópskom meradle spomenieme napríklad Fínsko a Nórsko.
Na tomto mieste treba podotknúť, že zavedenie povinnej vojenskej služby v takej podobe, aká bola u nás v minulosti zavedená, alebo v takej forme, ako funguje vo vyššie uvedených krajinách, je čisto hypotetické a v súčasnej finančnej a politickej situácii ťažko predstaviteľné.
Foto: Aktivní záloha v ČR (zdroj: ARMY.CZ)
Na druhej strane, existujú snahy v Českej a rovnako aj v Slovenskej republike o poskytnutie základných vojenských zručností širšiemu okruhu obyvateľstva, než je tomu doteraz. V Českej republike je už fungujúci koncept „Aktívnych záloh“, ktorý predstavuje vhodný spôsob doplňovania profesionálnych jednotiek.
Na Slovensku sa zatiaľ vedú diskusie o zavedení konceptu „dobrovoľnej“ vojenskej služby. Tento koncept je spoločným návrhom Ministerstva obrany a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Jedným z dôvodov aj riešenie otázky vysokej nezamestnanosti medzi mladými ľuďmi a dlhodobo nezamestnanými občanmi.
Podľa môjho názoru je tento koncept chybný, nakoľko občan, ktorý chce slúžiť v ozbrojených silách, by mal byť rozhodne motivovaný inými faktormi, než je riešenie vlastnej osobnej situácie. Každopádne diskusia o vojenskej službe naďalej prebieha. Uvidíme aký bude jej výsledok.
Foto: Dobrovolnice - obdoba české Aktivní zálohy v Polsku (zdroj: MIL.PL)
Vyššie sme uviedli, že edukačný potenciál povinnej vojenskej služby bol v slovenských aj v českých podmienkach veľmi malý. Vo svete však existujú ozbrojené sily, ktoré tento problém nemajú. Medzi ne rozhodne patria Izraelské obranné sily.
V súčasnosti je v Izraeli vojenská služba povinná pre mužov aj ženy. Netreba poukazovať na bezpečnostné dôvody, kvôli ktorým Izrael pristúpil k tomuto kroku. Faktom zostáva, že práca s najmodernejšími technológiami a zbraňovými systémami, prepracovaný systém výcviku a vzdelávania kde je kladený dôraz na osobnú iniciatívu spolu s pocitom zodpovednosti vytvára také prostredie, kde (povinná) služba v Izraelských obranných silách je veľkým prínosom pre vojakov.
Dan Senor a Samuel Singer, autori známej knihy „Start up Nation“, ktorá sa venuje izraelskému hospodárskemu zázraku poukazujú pravé na fakt, že návyky, ktoré získal človek službou v IDF spolu s pevnými priateľstvami sú jedným z faktorov, ktoré mladým Izraelčanom uľahčujú presadzovanie sa na pracovnom trhu a začiatok podnikania.
Ostáva veriť, že nech vlády ČR a SR rozhodnú akokoľvek, prístup širšej populácie občanov k vojenskému výcviku bude skutočným prínosom nie len pre obranyschopnosť našich krajín, ale aj pre hospodárstvo krajiny a osobné životy angažovaných občanov.